Včera sme sa bavili s partnerom a prišla reč na to, či by mali byť povolené telesné tresty. On deti nemá a je zásadne pre aby deti boli týmto spôsobom vychovávané. No nezastieram …veľa sa ma to dotklo. Mám deti vo svojej starostlivosti a nemôžem tento názor akceptovať. Tiež ma často kritizuje, čo sa týka detí ao mojom synovi nehovorí pekne. Hoci sú moje deti dobre vychované, dobré a v škole sa im tiež darí. Hovorí, že sa o nich veľmi starám a `majú ma stále za zadkom`. Cítim z toho žiarlivosť a závisť. Nebývame spolu a s takou ani nebudeme. Majú toho za sebou veľa a potrebujú byť v kľude, hlavne teraz v puberte.
Keď som sa ho snažila naviesť na odbornú literatúru o výchove a vývojovej psychológii, tak bez reakcie, bez záujmu. Informácie nemá, ale tvrdohlavo bude zastávať svoje scestné názory bez akýchkoľvek skúseností. Je mi z toho smutno … Prečo je tak zabednené a ešte sa do mňa triafajú ako do matky, čo to zvláda sama, to neviem a zostáva mi úprimne nad tým rozum stáť. Ja by som svoje deti nikdy nechcela trestať, ani na ne byť prísna. Maximálne niečo poviem dôrazne, keď neposlúchnu, ale to je tak všetko.
_10_10_10_10_5.jpg)
Po včerajšej debate s priateľom si nejako neviem predstaviť už spoločné sťahovanie, svadbu, alebo dokonca rodinu. Po včerajšku akoby sa vo mne niečo zlomilo. Uvedomila som si, že vôbec nepremýšľa o tom, že by niekto iný mohol mať pravdu. Podľa neho má pravdu iba on a všetci ostatní tvrdia nezmysly. Až do včerajška som si nemyslela, že je taký, ale včerajšok mi dal najavo veľa. Neviem, čo si o tom mám myslieť. Samozrejme som sklamaná, že nezdieľame rovnaké a normálne názory na výchovu detí. V tejto fáze si kladiem aj otázku, či má zmysel vôbec niečo s ním plánovať, pretože ak by sa nám napríklad narodilo dieťa a trestal by ho a bol by naňho prísny, nepreniesla by som to cez srdce, poznám sa a viem to.
